Väčšina potravy, ktorú dnes jeme, je bohatá na uhľovodíky, ktoré sú veľmi rýchlo strávené a vstrebané z čreva do krvného riečišťa, čo spôsobuje vysokú inzulínovú odozvu, alebo glykemický index (GI) – rýchlu sekréciu inzulínu z pankreasu.

Zvýšená hladina inzulínu sa považuje za kľúčový faktor pri tvorbe niektorých vážnych ochorení.

Štúdie ukazujú pozitívny vplyv na metabolizmus konzumáciou potravín, ktoré sú pomaly trávené v črevách a majú nízky GI. Epidemiologické údaje hovoria, že potraviny s nízkym GI pomôžu predchádzať chorobám ako cukrovka typu II., kardiovaskulárnym ochoreniam, problémom s trávením.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a organizácia pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) odporúčajú ľuďom v priemyselne rozvinutých krajinách konzumáciu potravín s nízkym GI a tým predchádzať srdcovo-cievnym ochoreniam, cukrovke, obezite.

Vláknina sa, na základe rozpustnosti vo vode, rozdeľuje na rozpustnú a nerozpustnú. V kontraste s nerozpustnými vlákninami, ktoré nemajú významný vplyv na viskozitu v tenkom čreve, vo vode rozpustné vlákniny ß-glukány ju, práve naopak, zvyšujú. ß-glukány v črevách absorbujú tekutiny a prispievajú k zvyšovaniu viskozity pri procese trávenia, a tým prispievajú k jeho predlžovaniu.

Predlžovanie procesu trávenia prispieva k pomalšiemu zvyšovaniu krvného cukru, čo má za následok nízku inzulínovú odozvu. Tento efekt je známy, ale celý proces zatiaľ nie je plne pochopený.
Jedna hypotéza hovorí, že potrava v črevách, ktorá je zahustená ß-glukánmi, je enzýmami ťažšie rozložiteľná na jednotlivé zložky, čo spomaľuje celkový proces trávenia. Iná hypotéza hovorí o tom, že ß-glukány obsiahnuté v ovse vytvárajú na povrchu čriev ochrannú vrstvu, ktorá funguje ako viskózna bariéra spomaľujúca vstrebávanie potravy.